Čítate poéziu? Alebo je pravda, že je u nás viac básnikov ako tých,
čo básne z vnútorného popudu čítajú, preciťujú ich, čo ich porebujú
pre obnovovanie samého seba ? Autor Tomáš Záborský, vnuk milovníka
poézie a slávneho recitátora Viliama Záborského, sám ešte pomerne
mladý, sa svojou tvorbou orientuje na mladých - mladých duchom.
Preto si ako formu zvolil to, čo je duchu mladosti blízke. Piesňovú
formu. Avšak nie tupých textov typu: nemôžeš ma vymeniť ako rúž,
som tvoj muž... alebo: ...raz mi odpustíš, potom si nájdem tajnú
skrýš... ktoré hučia z médií a banalitou rozpúšťajú v mnohých i tú
trošku náklonnosti k dobrej poézii. Záborského piesnenie nie je bez
srdca, no jeho verše sú nepovoľnou, drsnou a prenikavou poéziou
diania dneška: jednak videním a hodnotením sveta, jednak výrazovými
prostriedkami: ...vyprahnutá zem duševných púští/ hominidi v sakách
žerú suši / vymýšľajú pre nás hrôzy nočných správ / štatistici
smrtí odnikiaľ... //&// ... chaotikon - všetky srdcia naruby /
utajené priedomia a pohľadnice z Aruby / chaotikon – šelmám brúsky
na zuby / anestéza svedomia a ovciam zámky na huby... //&//
...drahý môj priateľu, rýchle sú naše životy / nevycítim z knihy
tvárí, či si to naozaj ty / drahý amicenko príď k nám na staré
miesto aspoň na chvíľu / príď tam sám pešo bez notbuku a mobilu...
//&// drahý môj priateľu, príď prosím ako v tie dávne dni / keď
hlavou, srdcom, dušou, telom analógovo sme boli prítomní / príď na
to tajné miestu bez signálu GPS / kde nám amicenko bolo krásne aj
keď tam už zdochol pes... Pred pár rokmi som vydala knihu Piesne a
iné texty Milana Lasicu, Záborského verše mi ich v tom najlepšom
zmysle slova pripomínajú.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...