Lvovský autor Jurij Vynnyčuk napsal v 70. a v 80. letech mnoho
povídek, které nepodepsané schovával před KGB u přátel. Patřil mezi
zakázané autory a domovní prohlídky u něj byly běžné. Texty však
tajná policie přesto zabavila při šťárách u jeho známých a dle
informací KGB měla vypátrat autora a za protisovětskou činnost ho
soudit. KGB se opravdu podařilo zjistit, kdo byl autorem (zřejmě
literární analýzou!), ale k perzekuci Vynnyčuka již nedošlo, neboť
na Ukrajinu dorazila perestrojka a úsilí KGB bylo směrováno jinam.
Jak autor uvádí, domníval se až do roku 2007, že jsou tyto texty
nadobro ztraceny. Do nakladatelství Piramida, které výhradně vydává
Vynnyčukovy knihy, se však v půli roku 2007 dostavil bývalý
příslušník KGB s tím, že nakladateli prodá velice zajímavý „úlovek“
a předložil Vynnyčukovy zabavené texty. Nakladatel je od něj koupil
a autor k nim doplnil ještě několik dalších, které sice napsal na
začátku 90. let, ale do sbírky neodmyslitelně patří. Texty jsou
velice různorodé; nalezneme téměř surrealistické snové obrazy,
představy a sny, těžce ironickou řadu vyprávění o klasikovi
ukrajinské sovětské literatury Kornijčukovi, vzpomínky z dětství a
odkazy na historické postavy, parodie na sovětskou realitu, až
mrazivě metaforickou novelu o Stalinovi a jeho revoluční rodině
nebo satirické prózy zesměšňující haličský nacionalismus či první
ukrajinské svobodné volby. Vynynčukovy texty jsou proslavené černým
humorem často blízkým českému švejkovství k jehož odkazu se autor
hrdě hlásí.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...