Méně známá a do češtiny dosud nepřeložená kniha Martina Bubera
vznikala v době druhé světové války. Autor v ní vychází z
předpokladu hluboké společenské krize, které lze čelit pouze
důsledným promýšlením kořenů naší civilizace. Vlastním námětem jsou
rozličné reformní pokusy 19. století, jež reagovaly na dějinném
důsledky Francouzské revoluce. Buber zasvěceně podává
charakteristiky Saint-Simona, Owena a Fouriera, tedy těch, pro
které Marx z pozice centralizovaného socialismu razil pojem
„utopičtí socialisté“. Autor přesvědčivě odhaluje zdroje utopického
přesahu nejen u jednotlivých osobností, ale také u Marxe samotného.
Poměrně detailně si přitom všímá konkurence mezi různými ideovými
východisky. Oproti zpozorovaným mezím Marxova přístupu zkoumá a
problematizuje myšlenky Proudhona, Kropotkina či Landauera. Buber
se domnívá, že názorový střet rozličných návrhů na reformu
společnosti trpěl přílišným sklonem k vytváření abstraktních
myšlenkových schémat, čímž byla připravována půda pro převahu
dogmatické předsudečnosti. Kritické hledisko se v Buberově díle
proměňuje v okamžiku, kdy začne pojednávat o dějinné výjimečnosti
zakládání kibuců. Na základě předložené typologie uspořádání
lidského soužití dochází k závěru, že utopičnost předchozích
reformních pokusů získává v tomto novém typu předpoklady pro
uskutečnění. Buber opírá své přesvědčení o svou zkušenost s
realizací kibuců. V závěrečných pasážích své knihy rozvíjí
představu o zastupitelském systému. Domnívá se, že tato nová forma
společenského uspořádání nabízí možnost, jak se vyvarovat
dosavadních sklonů zastupitelského systému, jimiž jsou podpora
politické centralizace a marginalizace voličské masy. Buberovo dílo
Cesty do utopie odkrývá takový rozměr jeho myslitelské osobnosti,
jaký se v dosud přeložených Buberových knihách objevuje jen
náznakově. Z hlediska aktuálnosti tématu se dle našeho soudu jedná
o věrohodně zachycený pokus nalézat určité východisko z obtíží,
které do značné míry provázejí i současnou společnost. Neméně
důležitou hodnotou Buberovy knihy je však i jeho historické
svědectví. A to nejen o době, o níž pojednává, ale také o jeho
dobově podmíněném ideovém zápasu.
Harvardský ikonograf profesor Robert Langdon príde do
Guggenheimovho múzea moderného umenia v Bilbau, aby sa zúčastnil na
odhalení objavu, ktorý „naveky zmení tvár vedy“. Podujatie
usporiadal štyridsaťročný miliardár a futurista Edmond Kirsch,
ktorý sa vďaka svojim ohurujúcim ultramoderným vynálezom a odvážnym
predpovediam preslávil po celom svete. Kirsch, ktorý pred dvoma
desaťročiami patril k prvým Langdonovým študentom na Harvarde, sa
chystá zverejniť prelomový vedecký objav, ktorý zodpovie dve zo
základných otázok ľudskej existencie. Langdona a stovky hostí
uchváti originálna prezentácia, oveľa kontroverznejšia, ako Langdon
čakal. Dokonale zorganizovaný večer sa však v okamihu zmení na
chaos a hrozí, že Kirschov vzácny objav sa navždy stratí. Langdon
sa ocitne v bezprostrednom ohrození a musí z Bilbaa utiecť.
Sprevádza ho Ambra Vidalová, elegantná riaditeľka múzea, ktorá
Kirschovi pomohla provokatívny večer pripraviť. Vydajú sa do
Barcelony, aby našli záhadné heslo, ktorým odhalia Kirschovo
tajomstvo. Pri pátraní v temných vodách utajených dejín a
radikálneho náboženstva sa Langdon s Vidalovou musia skrývať pred
nepriateľom, ktorého všadeprítomná moc zjavne pramení v španielskom
kráľovskom paláci a ktorý sa nezastaví pred ničím, aby Edmonda
Kirscha umlčal. Na ceste vyznačenej moderným umením a tajuplnými
symbolmi odhalia Langdon a Vidalová stopy, ktoré ich nakoniec
dovedú až ku Kirschovmu nečakanému objavu... a šokujúcej pravde, čo
nám tak dlho unikala.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...