Na podzim roku 1922 se Albert Einstein vydal na skoro šestiměsíční
cestu na Blízký, Střední a Dálný východ, během níž přednášel o
teorii relativity v Číně, Japonsku či Palestině a nakonec ve
Španělsku. Edice jeho cestovních postřehů zahrnuje i faksimile
deníkových stránek a dokládá fyzikův zájem nejen o vědu, ale i o
filozofii, umění a politické dění, zachycuje Einsteinova setkání s
významnými osobnostmi, vědci či státníky i důležité události:
audienci u španělského krále, inaugurační přednášku na místě
budoucí Hebrejské univerzity v Jeruzalémě nebo zahradní slavnost u
japonské císařovny. Zápisky jsou často velmi detailní, byť psané
svérázným telegrafickým stylem. Proslulý fyzik si cestovní deník
vedl pouze pro vlastní potřebu, díky tomu z něj však můžeme vyčíst
mnohé o dosud neznámých, protikladných stránkách jeho osobnosti:
Einstein cítí silný odpor k nacionalismu, ale pevně věří v národní
charakter; sympatizuje s utlačovanými a stydí se za svoji účast na
jejich vykořisťování, ale hlásí se k orientalismu; pociťuje rozpaky
nad osudem některých domorodých národů, ale podporuje „osvícenou“
formu kolonialismu. Cesta na Východ se pro Einsteina však zároveň
stala možností k introspekci jeho vlastní identity a jeho cestovní
deníky dokazují, že rozpoznat sebe sama v Jiném a svou vlastní
Jinakost v sobě nebylo vždy jednoduché ani pro tak mimořádnou
osobnost, jakou Albert Einstein nepochybně byl.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...