Kniha České dějepisectví v dialogu s Evropou (1890–1914),
která se programově pohybuje na pomezí literární a obecné historie,
se skládá ze čtyř rozsáhlých kapitol. Všechny mají společného
jmenovatele, jímž je emancipace české historiografie a literární
historie, jež se od osmdesátých let 19. věku vymaňovaly z područí
obrozenského romantismu především prostřednictvím intenzivních
kontaktů s moderní evropskou vědou. Tento složitý proces obsahoval
nejeden vnitřní svár, podmíněný zejména napětím mezi pragmatickými
snahami přispívat vědeckými poznatky k formování soudobého
společenského i politického dění a ideou svébytné a autonomní vědy.
Emancipaci a modernizaci historického bádání sleduje autorka na
čtyřech problémech. První dva se věnují obecné historii, druhá
polovina práce pak v podstatě historii literární. I když je období
přelomu 19. a 20. století, včetně historie vědy, v posledním
decenniu předmětem zvýšeného badatelského zájmu, troufám si říci,
že text Kateřiny Bláhové je v mnoha ohledech novátorský. Není divu,
neboť autorka plně zužitkovala nejen několikaleté systematické
studium pramenného materiálu, zejména osobních fondů předních
českých vědců uložených v několika archivech, nedávno vydaných
souborů korespondence a memoárů, nýbrž stránku po stránce pročetla
četné ročníky třiadvaceti vědeckých i kulturních časopisů.
Nepřehlednou literaturu k tématu, ať již obecně historickou, či
literárněvědnou, zvládla téměř v úplnosti. Bezpečná orientace v
rozsáhlém materiálu jí umožňuje formulovat hlavní problémy i
poctivě pramenně doložit a podložit prezentované výsledky.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...