V devadesátých letech 19. století se v Praze, podobně tomu bylo v
Mnichově, Vídni či Berlíně, rozvinula činnost spolku mladých
umělců, který vznikl jako secese (odštěpení) z tradičních
uměleckých struktur. Za svůj hlavní úkol si určil prosazovat nové
moderní umění. Spolek výtvarných umělců Mánes se stal jádrem
generačního seskupování a v roce 1896 zahájil vydávání vlastního
periodika Volné směry. Od roku 1898, kdy otevřel první spolkové
výstavy, byl již neopominutelným reprezentantem české výtvarné
kultury. Pro uměleckou orientaci spolku byla hlavním příkladem
soudobá Francie, pomáhající překonávat lokální nacionalistické
zájmy, ale vedení časopisu a spolku, kde vynikali výtvarný a
literární kritik F. X. Šalda, architekt Jan Kotěra, sochař
Stanislav Sucharda a malíř Jan Preisler, sledovalo celou
mezinárodní uměleckou scénu. Zápas o naplnění ideálu moderního
umění ukázal potom plný význam pojmu secese, když další generace,
nastupující po přelomové výstavě Edvarda Muncha v Praze (1905),
vyvolala krizi svým příklonem k nejaktuálnějšímu kubismu. Tento
dramatický vývoj českého umění je sledován jako postupné
vyhraňování tří hlavních programových směrů: tendence
naturalisticko-impresionistické, symbolistické a ornamentálně
dekorativní. Realizovány byly separátně, ale jejich vzájemný vztah
dává secesi hlubší umělecký smysl a narušuje obecné povědomí,
chápající secesi zpravidla jako eklektický dekorativní styl, který
odezněl s počátkem 20. století.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...