Nezvykle objemné dílo autorského tria Otáhal – Pithart – Příhoda
vznikalo na sklonku 80. let jako protiváha tehdejšímu účelovému
výkladu moderní české historie. Autoři se v něm pokoušejí o
demontáž „českého národního mýtu“ tak, jak byl systematicky budován
nejen v minulém století, ale jak často přežívá i dnes. Kniha
nastavuje nesmlouvavě přísné zrcadlo našemu pohledu na nedávnou
českou historii – od roku 1848 do mnichovských událostí – a na naši
roli v evropském politickém a společenském kontextu. I díky tomu
vyvolalo první vydání této knihy také řadu polemických reakcí.
Cílem autorů nebylo sepsání odborné historické práce – to ani
podmínky původně zamýšleného samizdatového vydání neumožňovaly.
Slovy jednoho z autorů Petra Pitharta je tato kniha spíše
„netypickým esejem s řadou znepokojujících tázání“. Kniha také
přináší detailní pohled na období první československé republiky,
bez růžového mámení, bez sentimentu a idealizující nostalgie, bez
zjednodušujících stereotypů, bez pozdějších ideologických nánosů.
Rovněž pohled na rodící se českou politiku po roce 1848 a
nadcházející usilování o moderní českou státnost klade řadu otázek,
zda a jak jsme v tomto díle obstáli, zda a jak jsme využili či
promarnili šance, které nám dějiny stavěly do cesty. Současný
čtenář má možnost ve vztahu probouzející se české politické
reprezentace k rakouskému mocnářství odhalit také řadu paralel s
dnešním vztahem české společnosti k evropskému projektu a k naší
roli v něm.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...