Červené valkýry

a nájsť najvýhodnejšiu cenu za celú objednávku
Knihu kúpite v 1 e-shope od 22,80 €

Ak sa vám po kliknutí na tlačidlo "Do obchodu" nezobrazí stránka knihy vo vybranom e-shope, je potrebné vypnúť AdBlock vo vašom prehliadači pre našu stránku. Návod na vypnutie je napríklad na adrese https://www.sme.sk/dok/20466299/ako-vypnut-adblock-na-sme-sk-whitelist.

Červené valkýry kúpite na Knihyprekazdeho.sk
Knihyprekazdeho.sk
22,80 €
Skladom (dodanie do 3 dní)

Krátky popis
Prečo boli najradikálnejšie feministky zároveň komunistkami Prostredníctvom série sviežich a prístupných biografických esejí rozoberajú Červené valkýry dejiny socialistického feminizmu vo východnej Európe. Skúmaním revolučných kariér piatich významných socialistických žien pôsobiacich v 19. a 20. storočí - aristokratickej boľševičky Alexandry Kollontajovej, radikálnej pedagogičky Nadeždy Krupskej, polyamornej buričky Inessy Armandovej, smrtiacej ostreľovačky Ľudmily Pavličenkovej a partizánky, ktorá sa stala vedkyňou a napokon svetoznámou aktivistkou za práva žien, Jeleny Lagadinovej – hovorí Kristen Ghodsee o osobných výzvach, ktorým čelili predchádzajúce generácie socialistiek a komunistiek. Žiadna z týchto žien nebola „dokonalou“ ľavičiarkou. Ich životy boli plné vnútorných konfliktov, protirečení a niekedy až nehoráznych privilégií, no napriek tomu dokázali vďaka vytrvalosti a oddanosti pre svoju vec posunúť vpred vlastné politické projekty. Týchto päť žien, ktoré vždy kráčali po tenkej hranici medzi potrebou triednej solidarity a túžbou prinútiť svojich niekedy necitlivých mužských kolegov, aby brali vážne problémy žien, hľadalo nové riešenia, z ktorých sa poučia aj dnešné aktivistky. V krátkych výstižných kapitolách - s množstvom konkrétnych príkladov z dejín štátnosocialistických krajín vo východnej Európe a aktuálnych úvah o postavení žien v dnešnom svete - približuje Ghodsee veľké myšlienky socialistického feminizmu tým, ktorí sa aj dnes inšpirujú emancipačnou politikou povstaleckých ľavicových feministických hnutí na celom svete. O autorovi: Kristen R. Ghodsee je ocenenou autorkou dvanástich kníh a profesorkou a vedúcou katedry ruských a východoeurópskych štúdií na Pensylvánskej univerzite. Jej články a eseje boli preložené do viac ako dvadsiatich piatich jazykov a vyšli v publikáciách ako The Washington Post, The New York Times, Dissent, Foreign Affairs, Jacobin, The Baffler, The New Republic, Quartz, NBC Think, The Lancet, Project Syndicate, Le Monde Diplomatique a Die Tageszeitung. Jej kritikmi oceňovaná kniha z roku 2018 Prečo majú ženy lepší sex za socializmu (a ďalšie argumenty za ekonomickú nezávislosť), vyšla v 15 jazykoch.
Výber kníh vydavateľa vydavateľstvo KPTL

Zobraziť všetky knihy vydavateľa vydavateľstvo KPTL
Naše tipy


Nedokončené príbehy
Nedokončené príbehy Númenoru a Stredozeme sú súborom príbehov, ktoré pokrývajú celé časové pásmo od prehistorických Starých časov Stredozeme, detailne opisovaných v Silmarillione, až po Vojnu o Prsteň, ktorou vrcholí trilógia Pán prsteňov. Netvoria ucelený dejový prúd, ale ponúkajú čitateľovi ojedinelú možnosť zoznámiť sa s neskoršími či podrobnejšími verziami príbehov, s ktorými sa už stretol v predchádzajúcich knihách, nahliadnuť do procesu Tolkienovej tvorby a znalosť už známych dejov obohatiť o doposiaľ nepublikované úryvky a zlomky rozprávania. Obsiahly zväzok z autorovej pozostalosti usporiadal a komentárom a poznámkami doplnil Tolkienov syn Christopher, ktorý je aj autorom bohatého informatívneho registra. Z tvorby J.R.R. Tolkiena postupne vyšlo viacero titulov, ktoré sú samostatné a nie je nutné čítať ich po poradí, okrem titulu Hobit, na ktorý nadväzuje trilógia Pán prsteňov: 1. The Hobbit (originál vyšiel v roku 1937; v slovenčine Hobit) 2. The Lord of the Rings (originál vyšiel v roku 1954 – 55; v slovenčine Pán prsteňov) 3.The Silmarillion (originál vyšiel z pozostalosti v roku 1977; v slovenčine Silmarillion) 4. The History of Middle-earth (doslova „História Stredozeme“) alebo Unfinished Tales (doslova Nedokončené príbehy) ( originál vyšiel z pozostalosti) 5. The Children Of Húrin (originál vyšiel z pozostalosti v roku 2007; v slovenčine Húrinove deti)