Na označenie mocenského zasahovania do umeleckého diela, na jeho
úplné zastavenie alebo na zníženie jeho dostupnosti nemáme
praktickejší pojem ako cenzúra. Nezáleží pritom na vymedzení podľa
obdobia (času, režimu) alebo krajiny, teritória. Kniha Cenzúra a
dokumentárny film po roku 1989 sa venuje formám a prejavom
cenzúrnych zásahov, ktoré sa na Slovensku po roku 1989 objavili v
súvislosti s autorskym dokumentárnym filmom. Za najviac dotknuty
žáner nielen u nás, ale napríklad aj v Spojenych štátoch pritom
môžeme považovať investigatívny typ dokumentu. Autor najprv v
krátkom historickom prehľade rekapituluje mechanizmy fungovania
cenzúry riadenej štátom, ktoré sa v prípade filmovej tvorby
uplatňovali v období prvej Československej republiky (1918 1938),
za vojnovej Slovenskej republiky (1939 1945) a v byvalom
Československu (1948 1989). Rezíduá tychto foriem sa neskôr plynule
objavili aj v demokratickej Slovenskej republike (od roku 1993), a
to najmä vo forme politicky, nábožensky alebo osobne motivovaného
tlaku na pôvodnú tvorbu a jej autorov zo strany predstaviteľov
vládnych strán, ich nominantov, záujmovych skupín alebo sociálnych
hercov vystupujúcich vo filme. Pomocou interpretačnych nástrojov na
analyzu tychto fenoménov konfrontuje autor situáciu u nás s
porovnateľnou situáciou v USA (od roku 1968), kde do vyroby i
distribúcie filmov aktívne zasahujú najmä organizácia MPAA a
združenie CARA. Autor sa snaží nájsť odpoveď na otázku: Ak je
cenzúra na Slovensku podľa zákona z roku 1990 neprípustná, prečo sa
v súvislosti s dokumentárnou tvorbou termíny ako cenzúra a
trezorovy film opakovane objavujú vo verejnom, v mediálnom a
odbornom diskurze? Martin Palúch je filmovy vedec a pedagóg. Od
roku 2002 pôsobí ako samostatny vedecky pracovník v Ústave
divadelnej a filmovej vedy SAV v Bratislave. Zároveň prednáša na
Fakulte dramatickych umení Akadémie umení v Banskej Bystrici a na
Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Je spoluautorom
monografie Herec Ivan Palúch (2008) a autorom dvoch knižnych
publikácií Vnem v zrkadle fotografie a filmu (2010) a Autorsky
dokumentárny film na Slovensku po roku 1989 (2015).
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...