V září 1943 odjely z Terezína na východ dva transporty s pěti
tisíci židovskými vězni do Osvětimi-Birkenau. Při příjezdu neprošli
obvyklou selekcí a byli umístěni do zvláštního tábora B IIb, kde
„směli” živořit v jakémsi volnějším režimu. Ve svých kmenových
listech si však nesli označení Sonderbehandlung, zvláštní
zacházení, což znamenalo popravu bez rozsudku. Jednání nacistů s
českými Židy v Osvětimi vyvolávalo otazníky. K čemu měl tábor
sloužit? Měl představovat jakési alibi pro správu osvětimské
„továrny na smrt? Chtěli nacisté sehrát nové divadlo pro zástupce
Červeného kříže, jak se jim podařilo v Terezíně? Jaký mu byl
vyměřen čas a co rozhodlo o jejich existenci? Kdy a proč se esesáci
rozhodli „rodinný tábor” likvidovat? Na mnohé se snaží kniha Čekání
na smrt odpovědět líčením každodenních poměrů mezi vězni, pro které
využívá i svědectví přeživších, i forem odporu v Osvětimi, do nichž
byli zasvěceni „terezínští vězni”. Tragický příběh měl svůj počátek
už v politice vůči Židům, jež se uplatňovala v protektorátu, v
nacistických plánech na „konečné řešení” židovské otázky. Vyústil v
hromadném vraždění v noci z 8. na 9. březen a od
8. do 10. července roku 1944. Ze 17 500 vězňů „rodinného
tábora” přežilo necelých třináct stovek.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...