Osobnost a veškeré původní i překladové dílo Lumíra Čivrného
(1915–2001), laureáta Státní ceny za literaturu pro rok 1999,
zaznamenávají až polistopadové encyklopedie a slovníky spisovatelů,
včetně bibliografií samizdatových publikací (1969–1989). Františkem
Halasem kdysi objevený básník (Hlavice sloupů, edice První knížky,
1938) a mezitím – po knize Ráno tkané nahrubo (1960) – už jen
elitní překladatel (poezie především španělské, ale i německé a
portugalské) vydal svoji další původní sbírku básní až v zahraničí
(Na dech, Poezie mimo Domov, Mnichov 1984). V tehdejším
Československu byl tehdy vydáván jen na kopírkách samizdatu (Na
dech, Stíny).
V roce 2005, u příležitosti nedožitých devadesátin (3. 8.) Lumíra
Čivrného vychází publikace jeho dosud nevydaných básní. Tyto dosud
nepublikované verše (Lyrické elegie, Litanie, Balady a Sonety) z
konce 80. a 90. let, které autor připravoval k vydání pro sbírku s
pracovním názvem Zaklínání (eventuálně Stíny), tvoří (celkem
přibližně 40 textů) základ plánované knihy, doplněné texty z obou
předchozích a v České republice pouze samizdatem vydaných
publikací. Volný verš s litaniemi za Jaroslava Seiferta a další
světové básníky se tu mísí s klasickou formou reflexivní výpovědi o
člověku a jeho láskách. Publikace tak může zpřístupnit neznámou
část Čivrného díla, které si i svým nedobrovolným mlčením uchovalo
svůj nepochybný básnický charakter.
Knihu edičně připravil a doslovem opatřil básníkův přítel Václav
Daněk.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...