Kolektivní odborná monografie poprvé přináší komplexní pohled na
fenomén kolektivních domů, domů hotelového typu a příbuzných
architektonických útvarů, jaké se vyvinuly a byly realizovány v
českých zemích v průběhu 20. století. Kolektivní dům (koldům) pod
jednou střechou spojuje obytnou funkci se širokou nabídkou služeb a
zespolečenštěnými provozy pro stravování, péči o děti či trávení
volného času, určenými zejména pro obyvatele daného domu. V
moderních českých dějinách tento typ krystalizuje kolem roku 1910 v
úvahách liberálních sociologů kolem Tomáše G. Masaryka, následně se
zásluhou teoretika architektury Karla Teigeho ocitá v centru zájmu
levicové meziválečné avantgardy, a konečně kulminuje ve čtyřicátých
a šedesátých i sedmdesátých letech, kdy vznikají kolektivní domy v
Litvínově a Zlíně a řada domů hotelového typu. Jak české teoretické
debaty, tak i architektonické realizace se vyznačují vysokou
kvalitou, která je plně srovnatelná se zahraničními příklady.
Publikace poprvé v české a v takto obsáhlém pohledu i zahraniční
uměnovědné literatuře přináší soubor textů, v nichž systematicky
představuje nejdůležitější realizace a návrhy „koldomů“. V
odborných statích, pak přibližuje architektonicko-urbanistické,
politické, ideologické, ekonomické, sociologické a
kulturně-antropologické aspekty dějin kolektivního bydlení. Čtenáři
jsou rovněž seznámeni s relevantními proudy v uvažování o
kolektivním bydlení z euroamerického okruhu a vybranými
zahraničními realizacemi.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...