Bondyho monografie o Buddhovi představuje patrně nejserioznější a
nejhlubší filosofický portrét tohoto významného světového myslitele
v češtině. Nové vydání vychází k 90. výročí autorova narození.
Básník a filosof Egon Bondy (vlast. jm. Zbyněk Fišer, 1930–2007)
studoval Buddhovu nauku i buddhistickou a taoistickou filosofii
více než padesát let a vlivy obou nauk se trvale projevují rovněž v
jeho vlastním Filosofickém díle (souhrnně DharmaGaia 2007-2013).
Buddhistickou filosofii podrobně zpracoval ve dvou svazcích svých
Poznámek k dějinám filosofie (Vokno 1993). Jeho monografie o
Buddhovi (1. vyd. 1968) je považována za jeden z nejserióznějších a
nejhlubších filosofických portrétů tohoto významného světového
myslitele v češtině.
„Dříve či později evropští filosofové najdou i kontakt s
myšlenkovou tradicí buddhismu. Chtěl jsem mj. ve své práci ukázat,
že tento kontakt by mohl být nad jiné plodnější a že poučení, které
každý člověk naší současnosti může v Buddhově hlubokém myšlenkovém
usilování nalézt, umožní mu v prvé řadě jednu věc, která je často
nejpotřebnějším předpokladem všeho dalšího: uvidět dosud nevyřešený
problém světa a člověka jasně, bez předsudků, bez přítěže tradic,
bez okovů doktrín. Buddhovo poučení se může zdát být na první
ochutnání trpké, ale vzápětí poznáváme, že zbavuje strachu a
úzkosti stejně jako zbavuje potřeby iluzí, jimiž se tak často
bráníme proti nezkreslenému pohledu na skutečnost.“
Autorem fotografií indických soch Buddhy je Lubomír Ondračka,
studii Buddha ve staroindickém sochařství napsala Klára Šimečková.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...