William „Wild Bill” Guarnere and Edward „Babe” Heffron patřili k
výsadkářům americké armády – příslušníkům roty Easy, elitní
jednotky 101. výsadkové divize, o níž vznikl televizní seriál
Bratrstvo neohrožených. Tuhle prvotřídní jednotku nasazovali za
války do každé riskantní operace včetně Dne D, operace Market
Garden v Holandsku, Bitvy v Ardenách a obsazení Hitlerova Orlího
hnízda v Berchtesgadenu. Guarnere svými slovy poutavě popisuje Den
D z pohledu výsadkáře. Oba muži pak živě líčí výsadek v Holandsku,
kde měli obsadit silnici a mosty mezi Eindhovenem a Arnhemem, které
se říkalo Pekelná silnice. Po většinu roku 1944 bojovali oba muži
bok po boku, dokud Guarnere nepřišel v Bitvě v Ardenách o pravou
nohu a neposlali ho domů. Heffron pokračoval v osvobozování
koncentračních táborů a obsazení Hitlerova úkrytu v Orlím hnízdě.
Oba muži přežili některé z nejbrutálnějších bojů druhé světové
války a nemine ani jeden den, aby nemysleli na své přátele, kteří
padli. Textem také občas probleskne suchý humor obou mužů a na
jedné stránce se člověk hystericky směje, aby mu na druhé kanuly
slzy z očí. Guarnere opakovaně zdůrazňuje, že vítězství ve druhé
světové válce bylo dosaženo týmovým úsilím všech druhů zbraní a že
on a Babe byli jen dvěma jednotlivci v tom ohromném týmu. Ti dva,
spojeni svými zážitky, se po skončení války zase sešli, a až do své
smrti byli nerozluční. Kniha je holdem trvalému poutu vzniklému pod
palbou mezi bratry ve zbrani a všem odvážným mužům, kteří
neohroženě bojovali za svobodu.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...