Svou nahrávkou Amerického kvartetu a op. 106 (Gramophone Award
"Nahrávka roku") se Pavel Haas Quartet etabloval mezi
nejvýznamnější interprety Dvořákova díla. Tuto pozici soubor
stvrdil nahrávkou kvintetů pořízenou společně se zakládajícím
členem kvarteta violistou Pavlem Niklem a s vítězem soutěže
Královny Alžběty pianistou Borisem Giltburgem. Album se dočkalo
nejvyšších ocenění (Gramophone Chamber Award, BBC Radio 3 Record
Review Discs of the Year, Diapason d'Or ad.). Už při natáčení
Dvořákových kvintetů se spontánně zrodila logická myšlenka na album
brahmsovské. Tu jej máme. Dvořákovi ke světovému věhlasu dopomohla
laskavá podpora a přátelství staršího kolegy Brahmse, který ve
svých dvaceti letech podobně otevřenou náruč našel u manželů Clary
a Roberta Schumannových. Brahmsův vztah ke Claře patrně stojí i za
Klavírním kvintetem f moll op. 34. Skladbu původně rozvrženou pro
smyčcové kvinteto Brahms na jaře 1864 přepracoval na Sonátu f moll
pro dva klavíry. Smyčcová ani klavírní verze však Claru stále
zvukově neuspokojovaly; teprve kombinace klavíru a smyčců přinesla
kýžený kontrast a barevné bohatství. Clara Schumannová se ujala
klavírního partu při soukromé premiéře díla, kterému přiřkla
"symfonický charakter". Toho se mu bohatě dostává i na předkládané
nahrávce. Smyčcovým kvintetem G dur op. 111 chtěl údajně Brahms své
dílo uzavřít, a je proto jakýmsi ohlédnutím za hudbou, která jej
provázela životem - od Beethovena, Schuberta, vídeňského valčíku,
přes současníka Richarda Wagnera až po Brahmsovy oblíbené uherské
motivy.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...