Odkud se ve střední Evropě bere iliberalismus, výrazný rasismus a
islamofobie, homofobie a zatvrzelé nepochopení dopadů kolonialismu?
A naopak, jak se rozvíjely na Západě diskriminační a rasistické
postoje vůči lidem ze střední a východní Evropy? Jak tyto otázky
spolu souvisejí? Na cestě po stopách středoevropského iliberalismu
potkáme nejen Viktora Orbána, Václava Klause, Miloše Zemana a
polský PiS, ale i Draculu, Jamese Bonda, Mozarta, filmový horror
Slunovrat nebo skandály českého fotbalu. Středoevropský
iliberalismus lze chápat jako pomýlenou reakci na ničivé účinky
globálního neoliberalismu, které poznamenaly brutální přechod
postkomunistických zemí ke kapitalismu v 90. letech 20. století. V
tomto období se také zrodily odmítavé postoje vůči
„Východoevropanům“, jež tvoří specifickou formu rasismu. Kniha
rovněž zkoumá souvislosti mezi rasismem vůči Středoevropanům a
rasismem samotných Středoevropanů: bílých, ale ne tak docela.
Kanadský antropolog Ivan Kalmar v současnosti působí na univerzitě
v Torontu. Jeho pozornost se zaměřuje na iliberalismus a populismus
v postkomunistických zemích střední a východní Evropy. Ve své
předchozí výzkumné práci se zabýval mimo jiné obrazem muslimů a
židů v západních křesťanských kulturních dějinách, jazykem Inuitů
nebo mytologií počítačů. Autor vyrůstal v Komárnu. Prezentace angl.
vydání proběhla na Filozofické fakultě UK v Praze v roce 2022, viz
https://www.youtube.com/watch?v=YnpbqtPm_lQ
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...