Válečné zločiny spáchané nacisty a domácími kolaboranty v době
druhé světové války nabyly nepředstavitelného rozsahu a
rozmanitosti. Hromadné vraždy civilních obyvatel, dětí, těhotných
žen, nemocných a hendikepovaných, ale i zajatců, raněných nebo jen
odpůrců režimu vyvolaly oprávněný požadavek domácí i světové
veřejnosti na potrestání všech válečných zločinců. Právní řády
evropských zemí nebyly vůbec připraveny na hromadné vraždy a
krutost jejich provedení. Teprve porážka nacistů a návrat k právním
státům umožnily nejen jejich vyšetření, ale také odsouzení
válečných zločinců. Válka překonala svou ničivostí veškeré
představy o lidské agresivitě a ovlivnila život obyvatel nejen
Československa v celé druhé polovině 20. století; řadu přeživších
ostatně ovlivňuje dodnes. Sotva uvěřitelné je, že trestní stíhání
posledního odhaleného válečného zločince, který páchal své zločiny
na území bývalé Československé republiky, zastavila až jeho smrt v
roce 2013. Desítky dalších vrahů, kteří se ve funkcích táborových
dozorců nebo členů komand SS účastnili i vražd Čechoslováků, jsou
na prahu třetí dekády 21. století vyšetřovány prokurátory ve
Spolkové republice Německo. Doba zúčtování tedy ještě úplně
neskončila. Co však začalo, je zpochybňování zločinů, zlehčování
utrpení obětí a postupné zapomínání na hrůzy války. Zvrácená
potřeba ovládat, ubližovat a ničit je skrytá v lidské společnosti
od nepaměti. Porážkou nacistů temné síly lidských povah nezmizely,
ale mohou být kdykoliv vyvolány. Za zločin přichází trest, chtělo
by se říci. Platilo to v případě nacistické vyhlazovací války? Jak
se ke svým činům postavili obvinění a odsouzení zločinci? A jak na
ně reagovaly Československo, Spolková republika Německo, Německá
demokratická republika a Rakouská republika?
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...