Azylová politika obou evropských smluvních systémů a její
konfrontace s obrovskou imigrační krizí založenou na masových
"návalech" lidí ze Středního Východu i Severní či dokonce Střední
Afriky se dostala do střetu se suverenitním právem každého
členského státu (jak Rady Evropy, tak zejména Evropské unie)
posuzovat každého uprchlíka jednotlivě. Jde zejména o to, že
azylové právo je založeno na možné hypotéze, že existuje právo na
azyl jako veřejné subjektivní právo a že toto veřejné subjektivní
právo nelze považovat za typické nárokové právo (názor ÚS ČR).
Existuje tak výsostná možnost každého členského státu Evropské unie
rozhodovat o právní regulaci tohoto institutu a jeho aplikačního
režimu. Je možné takto zformulovat základní hypotézu této
kolektivní práce: azylová politika jako součást tzv. evropského
práva (tedy právních systémů RE a EU) je efektivní a účelná do té
míry, když harmonizuje základní smysl azylu, a sice pomoci lidem
států, kde se civilní obyvatelstvo dostalo do nebezpečí života a v
zájmu jeho zachování musí volit útěk do zemí bezpečných. Tato
harmonizace a zejména Unií přijatá opatření by neměla narušovat
ústavní výsady každého členského státu při individuální verifikaci
důvodů, které jednotlivé uprchlíky či rodiny k opuštění své vlasti
vedly. This monography deals mainly asylum law. The history of
asylum is very important for understanding contemporary asylum
issues, however the focus of asylum historians, intense as it is,
is mainly aimed at recent asylum history in the 19th, 20th and 21st
centuries. The aim of this thesis was primary to show the history
of asylum in preceding times, before the Vienna Congress and the
1848 revolutions, to point out the various forms of asylum law in
this era and to try to answer the question of continuity of
development of asylum law in its historical context. The main focus
of the thesis is asylum law of the above period in Czech lands, its
legislative bases in the forms of statutes and treaties and its
implementation in practice as shown by historical sources.
V treťom diely série OUTLANDER sa dozvedáme, že Jamiemu Fraserovi
sa ani pri všetkej snahe nepodarilo zahynúť na bojisku pri
Cullodene. Nie je z toho nadšený. V dvadsiatom storočí je Claire
síce šokovaná z odhalenia, že Jamie prežil, ale rovnako je aj
nadšená. Spoznávame Jamieho príbeh, ako postupne plynie, keď sa
pokúša pozliepať život z čiastočiek svojej duše aj svojej krajiny,
ktoré zostali, a z Clairinho krátkeho opisu spoznáme uplynulých
dvadsať rokov po tom, čo ho opustila v Cullodene. Roger MacKenzie a
Brianna (Clairina a Jamieho dcéra) si k sebe nachádzajú cestu počas
spoločného pátrania útržkami minulosti a tvrdošijne hľadajú stopy
po Jamiem Fraserovi. Dokážu ho nájsť? A ak sa im to podarí, vráti
sa Claire k nemu? A ak sa vráti... čo bude potom? Úprimne? Asi by
bolo jednoduchšie opísať, čo sa nestalo, ako to, čo sa stalo.
Príbeh plynie od duchov Samhainu v Škótskej Vysočine až k uliciam a
nevestincom Edinburghu, k šírošírym diaľavám na mori a
dobrodružstvám v Západnej Indii. Kníhtlač, vlastizrada, vražda,
vúdú, čínsky fetišizmus nôh, únos, korytnačia polievka a mnoho
iného. Ale za tým všetkým stojí jediná Jamieho otázka: „Sassenach,
prijmeš ma takého, aký som, a riskneš všetko pre muža, ktorého si
kedysi poznala?“
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...