Duchovní tradice Blízkého východu poukazují na to, že na každou
větu svatých učení je třeba nahlížet alespoň ze tří hledisek:
intelektuálního, metaforického a universálního (nebo mystického). Z
prvního zvažujeme vnější, doslovný význam, z druhého zkoumáme,
jakým způsobem se nám příběh může stát podobenstvím pro náš život
nebo život společnosti. Z třetího dospíváme k prožití pravdy, na
niž zkoumaná věta Písma míří. Tady musíme jít až za slovní
pochopení a obsáhnout i bezeslovnou zkušenost, na kterou živá slova
mystiků ukazují. Pro mystika z Blízkého východu, jako byl Ježíš, se
tato hlediska navzájem nevylučují. Je proto dobré mít na paměti
všechny možné významy posvátných slov modliteb a nechat je na sebe
působit. Podle Fabre d’Oliveta spočívá tragédie moderních překladů
bible přes řečtinu, jazyk zcela odlišný od hebrejštiny a
aramejštiny Ježíšova původního jazyka, v důsledném okleštění mnoha
významových rovin jednotlivých výroků pouze na materiální a zcela
konkrétní pojmy. Na rozdíl od řečtiny nemá aramejština žádnou
ostrou dělící čáru mezi prostředkem a účelem, mezi vnitřní kvalitou
a vnějším jednáním. Svévolné hranice mezi „rozumem“, „tělem“ a
„duchem“ zde vůbec nejsou přítomny. Nepřirozené vzájemné odloučení
Boha, přírody a člověka, neznámé lidem, kteří žili svázáni se zemí,
se vplížilo i do našeho jazyka. Ve srovnání s řečtinou a našimi
moderními jazyky skýtá aramejština plynoucí a celostní vizi kosmu.
Překlad Otčenáše, Blahoslavení a tří dalších Ježíšových výroků z
evangelií z aramejštiny, původního Ježíšova jazyka, pořídil Neil
Douglas-Klotz. Originální aramejský text, komentáře a modlitby
těla. Předmluva Matthew Fox.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...