Název Antimodernisté není spekulativní, vyjadřuje jen prostý fakt,
konstatování, že v logické posloupnosti existovali nejdříve
modernisté a teprve po nich antimodernisté. Neexistovaly dvě
skupiny, ale pouze jednotlivci, osobnosti více či méně výrazné -
umělci, jejichž tvorba procházela nejrůznějšími peripetiemi a
proměnami vývoje, v jehož rámci termíny moderní a nemoderní neměly
nikdy platnost absolutní. Tradice moderny začala skandály již v
šedesátých letech 19. století (Manet) a obdobně pokračovala,
zejména ve století následujícím, kterému se s oblibou říkalo
moderní. Do českých zemí přišla moderna s malým zpožděním, ale
poměrně rychle zde zapustila kořeny. Mimo jiné vyvolala také nálady
antimodernistické a tomu odpovídající uměleckou tvorbu, jež se
žádnými modernistickými poučkami, dogmaty a manifesty neřídila.
Kromě slavných jmen přináší kniha i ukázky výtvarné práce osobností
málo známých. Upozorňuje na fakt, že ve slovnících, monografiích a
učebnicích se od určité doby jako reprezentativní a důležité
objevovalo především umění moderní. Poukazuje rovněž na
zpolitizování umění a kultury, k čemuž dospěla avantgarda,
nejagresivnější část moderny. Svět umění měl být rozdělen na část
pokrokovou a reakční. Tato obrazová publikace se tak stává jedním z
prvních příspěvků, jež se snaží s potřebným nadhledem vnést do
uměleckohistorické literatury pohledy a soudy vyváženější a někdy i
spravedlivější.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...