Každá éra má svůj mýtus. Mýtus dneška je však specifický. Zdá se,
že společnost dosáhla bodu nula, konce dějin. Všechny příběhy na
velkém plátně jako by vyprávěly o možném vytržení z tohoto žili
šťastně až do smrti. Těžiště soudobé epiky se přenáší z
protagonisty na antagonistu, neboť je to právě on, kdo určuje děj.
Antagonista zosobňuje velkého člověka, zatímco protagonisté jsou
vtělením masy. Nestačí zdůrazňovat, že moderní příběhy skrytě
vyzdvihují průměrnost a pasivitu. Nestačí poukazovat, že pasivita
se stala obvyklým módem bytí většiny našich současníků. Že člověk
je otrokem procesů, jež sám rozpoutal, že maskuje svou závislost na
technologické vykořeněnosti hesly svobody a pokroku. To, čehož je
zapotřebí, je k tomuto vývoji zaujmout vysloveně antagonistický
postoj. Sebastián Jahič, autor transgresivní fikce, se na pozadí
svých úvah o výstavbě výpravné literatury zabývá promítnutím
celospolečenského vyrovnání s globalismem do umění masové kultury.
Odráží se od dějinného vývoje vnímání archetypu Antagonisty k
rozboru směrování společnosti. Vyhodnocuje, že její proklamovaný
pacifismus vede k homogenizaci a zprůměrování deteritorializovaného
lidstva. Nakonec navrhuje politickou i duchovní linii úniku z
mechanizovaného světa simulaker a spektáklů, jinými slovy, plánuje
útěk z ráje, v němž dějinám a všem velkým příběhům odzvonilo.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...