Alén Diviš (1990–1956) žil od dvacátých let minulého století v
Paříži, kde studoval na École des Beaux-Arts a také navštěvoval
přednášky Františka Kupky. Na počátku druhé světové války, za ostře
protičeských nálad ve francouzské společnosti, byl zatčen a držen v
pařížské věznici La Santé a potom vláčen po internačních táborech
Francie, Maroka a Martiniku. V New Yorku, kam se konečně dostal
roku 1941, své vězeňské zkušenosti reflektoval malbami
inspirovanými tím, co odsouzenci na smrt kreslili a psali na zdi
cel, a těmito existenciálními obrazy se osobitě a zcela nezávisle
přiblížil k tomu, čím tehdy zasáhli do dějin moderního umění Jean
Dubuffet, Jean Fautrier a Wols. Když skončila válka, vrátil se do
Československa, usadil se v Praze a roku 1948 tam své newyorské
práce vystavil s velkým úspěchem zvláště mezi mladými výtvarníky.
Další výstava roku 1949 obsahovala jeho tehdejší malby a kresby na
náměty z balad Karla Jaromíra Erbena. Smrt, která v nich hraje
podstatnou úlohu, stala se pak jedním z hlavních témat jeho pozdní
tvorby. V padesátých letech za komunistické totality se ocitl v
úplné izolaci. Ke konci života z nedostatku peněz na barvy jen
kreslil, hlavně výjevy z fantastických povídek Edgara Allana Poea a
nakonec z Bible. Těmito malířsky pojatými kresbami, v nichž jeho
umění šerosvitu a temnosvitu dosáhlo vrcholu, zařadil se mezi
nejvýznamnější duchovně zaměřené umělce 20. století. Zemřel 15. 11.
1956 a jeho dílo bylo takřka zapomenuto. Znovuobjevil je a v
sedmdesátých letech začal uvádět v obecnou známost Jaromír Zemina.
Kniha přinášející desítky reprodukcí více či méně známých
Divišových děl je zároveň sumou Zeminových textů na divišovské téma
a je doplněna francouzským i anglickým resumé.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...