Ako sa rozhoduje ľudská myseľ? A ako sa môžeme rozhodovať lepšie?
Máme sa riadiť intuíciou alebo racionálnou analýzou? Filozofi od
čias Platóna vnímajú rozhodovanie ako čisto racionálny alebo
emocionálny proces. Ide však o mýtus, ktorý čoraz viac naráža na
ostré hrany poznatkov modernej neurovedy. Keď vedci pomocou
najmodernejších neurovedeckých prostriedkov otvorili čiernu skrinku
ľudskej mysle, zistili, že myseľ pracuje ako výsledok spolupráce
rozumu a emócií, pričom obe tieto zložky mozgu sú nevyhnutné pre
prirodzené fungovanie človeka. Uprednostnenie jednej pred druhou
vedie k horším výsledkom, ako sme si pôvodne mysleli. Myslíme si,
že keď si ideme kúpiť dom, racionálne zváženie všetkých premenných
povedie k lepšiemu a „rozumnejšiemu“ výsledku. Výskumy však
ukázali, že naše emocionálne podvedomie pozná „správnu“ odpoveď
skôr, ako časti mozgu, ktoré sú zodpovedné za racionálne
vyhodnotenie. Neurologické, behaviorálne a psychologické výskumy
potvrdili, že racionalita ľudského správania je dlhodobo
preceňovaný jav. Lehrer píše: „Predpoklad o racionálnom ľudskom
správaní má len jeden háčik – je chybný. S tým, ako mozog funguje,
nemá nič spoločné.“ Jonah Lehrer vo svojej knihe analyzuje faktory
a mechanizmy, ktoré sú zodpovedné za naše rozhodovanie. Dozvieme sa
napríklad, prečo príliš veľa rozmýšľania viac škodí ako prospieva,
prečo by sme mali počúvať intuíciu, akú funkciu v procese
rozhodovania zohráva dopamín, prečo by sme sa mali vyhýbať veľkému
množstvu informácií, či ako súvisí morálka s našou emocionalitou.
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy Ako sa rozhodujeme je 14,81 €
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...