Povrchní vykladači někdy tvrdí, že základem montessoriovského
přístupu je ponechat dítěti naprostou volnost a nikterak ho
neomezovat. Každý, kdy takovýto přístup na dětech vyzkoušel a je
schopen objektivně hodnotit výsledky, dojde k závěru, že samotná
volnost a neomezování vedou u dítěte k sobectví, k neschopnosti
přizpůsobit se a později i k nerespektování pravidel lidského
soužití. Svoboda a volnost však opravdu jsou ve výchovné a
vzdělávací koncepci Montessori klíčovými pojmy. Jejich uplatňování
ovšem musí být cílené a systematické. Rozhodujícím faktorem je
rozpoznání činností přirozených, vedoucích k rozvoji osobnosti, od
činností deviantních, vedoucích k destrukci nebo tyranizování
okolí. Naprostá svoboda platí jen u činností přirozených. K těm je
dítě nutno přivést, a to vůbec není jednoduché. Svoboda typu: Běž
si něco dělat, já mám teď práci! je asi stejně užitečná jako
bezdůvodné šikanování dítěte. Dítě chce totiž většinou pracovat s
námi anebo podle nás. Jenom proto, že je pomalé a méně zručné, mu
to obvykle nechceme umožnit. Dáme mu svobodu ve sterilním
prostředí, kde příležitost k přirozeným činnostem samo nedokáže
najít. Maria Montessori (18701952) byla všestranná italská
pedagožka, filozofka a vědkyně. Je známa především svými novými
pedagogickými metodami. Vystudovala medicínu, filozofii a
psychologii, zabývala se antropologií, biologií a pedagogikou.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...