1989-ben, az amerikai külügyminisztérium ifjú munkatársaként adta
közre Francis Fukuyama A történelem vége? című, mindössze néhány
oldalas tanulmányát, és ezzel egy csapásra világhírű lett. Cikkek
ezreiben vitatkoztak vele, a világ minden valamirevaló történésze
és politikatudósa kifejtette véleményét az „endizmus”-vitában. Majd
Fukuyama könyvben is megírta az elméletét, s kiderült, hogy
filozófiailag alaposan végiggondolt, mély elemzés alapján jutott el
a következtetéshez, miszerint a liberális demokrácia „az emberiség
ideológiai fejlődésének a végpontja”, „a kormányzás végső formája,
s mint ilyen az egyetemes történelem vége lehet”. Azóta bármi
történik a világban – terroristák rombolják le a Világkereskedelmi
Központot, újabb háború tör ki valahol, valamilyen forradalom
megdönt egy rendszert –, az újságírók szinte reflexből emlegetik
Fukuyama óriási tévedését, aki naivan azt gondolta 1989-ben, hogy
véget ért a történelem. Fukuyama legkomolyabb bírálója persze
Samuel P. Huntington volt, aki szerint a jövő nem a liberális
demokrácia diadalát hozza, hanem a civilizációk összecsapásait. A
világeseményeket elnézve és átélve mintha Huntington állna
nyerésre… Sőt a „liberalizmus” mára a világ sok helyén, sokak
számára szitokszóvá változott. Alaposan megváltozott a korszellem a
kilencvenes évek óta – de talán éppen ezért érdemes újraolvasni
(vagy végre rendesen elolvasni) Fukuyama könyvét. Hogy jobban
megértsük, mit veszíthet az ember, ha nem tudja megőrizni a
liberális demokrácia értékeit.
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy A történelem vége és az utolsó ember - Francis Fukuyama je 15,32 €
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...