Kniha Vítězství Zátopkova stínu je ve znamení čísla 21. Vychází v
jednadvacátém roce 21. století a v jednadvaceti návratech do dějin
novodobých olympijských her připomíná některé z bezpočtu příběhů,
které se při nich a v souvislosti s nimi odehrály. Vypráví se v
nich mimo jiné o tom, jak první český diskobolos získal v Paříži v
posledním roce 19. století stříbrnou medaili. Jak v Antverpách o
dvacet let později dopadli při své olympijské i reprezentační
premiéře českoslovenští fotbalisté. Jak sedm našich sportovců, pro
jejichž účast na hrách musely být uspořádány finanční sbírky,
přivezlo z her v Los Angeles 1932 čtyři medaile. Proč jeden náš
olympionik kvůli svému kádrovému škraloupu málem neodcestoval do
Helsinek 1952 a kdo se za něj postavil. Nebo díky čemu a za jakých
okolností byla nejúspěšnější účastnicí her v Melbourne 1956
šestatřicetiletá maďarská gymnastka. Všichni hrdinové těchto a
dalších vyprávění měli jedno společné. Každý považoval svou účast
na letních olympijských hrách za vrchol svého sportovního snažení.
Za příležitost změřit síly s nejsilnějšími soupeři, touhu vybojovat
nejcennější medaile. Současně to však jsou také příběhy o lidské
sounáležitosti, přátelství a vzájemné toleranci. V lichém roce, tak
jako tomu bude letos, se novodobé olympijské hry dosud nikdy
nekonaly. V důsledku celosvětové koronavirové pandemie byly
posunuty o dvanáct měsíců. Z hlediska olympijské historie je to
sice bezprecedentní, ale i symbolické. Více než jedno tisíciletí
dlouhá antická tradice byla v Aténách, hlavním městě země, kde
kdysi vznikly, obnovena právě před 125 lety.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...